Charakter problému

 

Environmentálne problémy

PROBLÉMY TÝKAJÚCE SA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA SA STALI NEODDELITEĽNOU SÚČASŤOU NÁŠHO KAŽDODENNÉHO ŽIVOTA A SÚ NEÚPROSNOU DAŇOU ZA KOMFORT, KTORÝ SI VÄČŠINA SVETA DNES MÔŽE DOVOLIŤ. TIETO PROBLÉMY POSTIHUJÚ VŠETKY ZLOŽKY ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, T.J. VODU, OVZDUŠIE, PÔDU A BIOTU A VYŇATÝ NIE JE ANI ČLOVEK. STRÁNKA BY MALA POSKYTNÚŤ ASPOŇ MALÚ ČASŤ Z TOHO, ČO KAŽDODENNE REZONUJE V SPOLOČNOSTI A NÚTI JU ZAVÁDZAŤ OPATRENIA NA OCHRANU VŠETKÉHO AKO ŽIVÉHO TAK AJ NEŽIVÉHO.

Vznik

Klíma

Klimatická zmena sa stala vážnym problémom, ktorý má vplyv na každého z nás. Zmena klímy zapríčinená predovšetkým činnosťou človeka môže mať katastrofálne dôsledky pre život na našej planéte, pokiaľ nebudeme konať ihneď. Klimatická zmena je možno najväčším problémom, aký musí ľudstvo vo svojej histórii riešiť. Dnes už prakticky niet pochýb o tom, že klimatická zmená je realitou, ktorá sa netýka len budúcnosti, ale je vážnym problémom aj súčasnosti. Priemerná teplota na Zemi stúpa, zvyšuje sa početnosť a sila hurikánov, tropických búrok a cyklónov, pribúdajú záplavové obdobia, posúvajú sa klimatické pásma, ubúda výška snehovej pokrývky, extrémnou rýchlosťou sa topia ľadovce a pribúdajú dlhé obdobia tepla a sucha.

Kjótsky protokol

Kjótsky protokol (k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy) je doplnok Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (text dohovoru je na Slovensku dostupný v Oznámení MZV SR č. 548/2006 Z.z.). Je to medzinárodná dohoda vyrokovaní v súvislosti s globálnym otepľovaním. Štáty, ktoré podpísali tento protokol sa zaviazali znížiť ich emisie oxidu uhličitého a 5 ďalších skleníkových plynov, alebo sa zaviazali v obchode s emisiami ak udržiavajú alebo zvyšujú emisie ich plynov. Spolu 141 krajín sveta doteraz podpísalo tento protokol. Významnými výnimkami sú Spojené štáty a Austrália. Ku kľúčovým mechanizmom a nástrojom Kjótskeho protokolu, ktoré sú zamerané na splnenie redukčných cieľov s ohľadom na špecifické podmienky krajiny, patria (a) spoločné plnenie záväzkov (čl. 6), (b) mechanizmus čistého rozvoja(čl. 12) a (c) obchodovanie s ušetrenými emisiami (čl. 17). Protokol bol vyrokovaný v Kjóte v Japonsku v decembri 1997. Bol otvorený k podpisu 16. marca 1998 a uzatvorený 15. marca 1999.  18. novembra 2004 sa k nemu pridalo Rusko. Dohoda nadobudla platnosť1ž. februára 2005 Niektoré súčasné odhady naznačujú, že aj keby bol Kjótsky protokol úspešne a celkovo splnený, redukcie emisií by zredukovali zvýšenie globálnej priemernej teploty v rozpätí približne medzi 0,02 °C a 0,28 °C do roku 2050 (zdroj: Nature, október 2003), v porovnaní s predpokladaným zvýšením teploty v rozpätí medzi 1,4 °C a 5,8 °C od roku 1990 do roku 2100 predpovedaným IPCC. M

nohé kritiky a otázky environmentalistov hovoria, že požadované hodnoty Kjótskeho protokolu nedokážu výraznejšie znížiť emisie v budúcnosti. Zástancovia však uvádzajú, že Kjótsky protokol je prvým krokom, po naplnení ktorého UNFCCC vytýči ďalšie ciele.

 

Mimo SR 

Čína

Prečo je ale ovzdušie v Číne tak znečistené? Odpoveďou je rastúca  industrializácia a urbanizácia. Tie priniesli rastúcu koncentráciu fabrík v jednej oblasti (tým aj znečistenie dopravou). Ak k tomu pridáme nízke enviromentálne normy pri výrobe zameranej viac na produktivitu ako trvalú udržateľnosť, dostaneme rýchle tempo súčasného znečisťovania ovzdušia v Číne. Čína, nazývaná aj Továreň sveta, sa industrializuje súbežne s väčším zapojením do svetového obchodu. A tu prichádza na rad Európa a s ňou aj Slovensko. Ako spotrebitelia tovaru, ktorý pochádza z Číny, môžeme svojím Spotrebiteľským správaním podporovať firmy s overenými ekologickými postupmi a technológiami. Aj týmto spôsobom môžeme napomôcť tlaku na čínske továrne, aby využívali viac zelených technológií. 

 

Ciele stratégie Európa 2020 v oblasti zmeny klímy a energetiky


V stratégii Európa 2020 sa stanovujú tri ciele politiky v oblasti klímy a energetiky, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2020:

  • Zníženie emisií skleníkových plynov najmenej o 20% v porovnaní s úrovňami z roku 1990;
  • Zvýšenie podielu obnoviteľnej energie na konečnej spotrebe energie na 20%; a
  • Posun k 20% zvýšeniu energetickej účinnosti.

Tieto ciele sú tiež známe ako ciele "20-20-20". Tri ciele v oblasti klímy a energetiky v rámci stratégie Európa 2020 sú navzájom prepojené a navzájom sa podporujú. V súčasnosti EÚ diskutuje o cieľoch v oblasti klímy a energetiky do roku 2030. Európska komisia predložila legislatívny balík č. "Čistá energia pre všetkých" 

z novembra 2016 a predložila komplexný súbor legislatívnych návrhov a opatrení na ďalšie rozvíjanie politiky v oblasti klímy a energetiky po roku 2020.